Návšteva zabudnutého, asi takto nejako by som definovala moje malé výjazdy po východnom Slovensku, ktoré sú súčasťou môjho bádania po historickej trase Magna Via, ktorá svoju slávu zažila, keď ešte slúžila na rozvoz šľachty a listov z Viedne naprieč celým Slovenskom až po rumunské mestečko Sibiu. Hoc táto cesta viedla z Prešova priamo do Košíc, rozhodla som sa pre malú odbočku do Dubnických opálových baní nachádzajúcich sa za obcou Červenica, ktoré podobne ako táto trasa upadli do zabudnutia. Ich slávu sa však snaží obnoviť spoločnosť Opálové bane Libanka, ktorá tu v roku 2012 obnovila ťažbu a neskôr aj sprístupnila štôlňu Jozef pre verejnosť. A tak, keď mi vyskočila reklama prostredníctvom zľavového portálu, nezaváhala som a rezervovala som nám vstup.
Počiatočné obavy z nájdenia cesty pri zväčša nedostatočnom značení sa rýchlo pominuli vďaka smerovačom, ktoré nás viedli z obce Červenica smerom na Zlatú Baňu spolu s pútačmi pri parkovisku nachádzajúceho sa priamo nad štôlňou. Mierny chaos nastal, keď sme vystúpili z auta a neboli sme si celkom istí kam teraz, no mierne usmernenie ostatnými návštevníkmi a jediný prítomný chodníček nás uistili, že ideme správnou cestičkou. Ďalším správnym znamením bola štôlňa, unimobunka so sprievodcom rozdávajúcim výrazne žlté prilby a svetlá ako aj nadšené tváre turistov.
O pár minút sme sa aj mi pridali k ostatným, na hlave žltá prilba, v rukách svetlo na cestu a na tvári šibalský úsmev z toho ako vyzerajú ostatní, nevnímajúc, že podobne čudesne v prilbe vyzeráme aj my. Nasledovalo privítanie sprievodcom a už sme aj pomaly po jednom vchádzali do bane, kde nás privítala tma a chlad.
Celkovo prehliadka bane trvala cez hodinu, no my akoby sme čas poriadne ani nevnímali. Menší, či starší, natešene sme pobehovali so svetlami v rukách po chodbičkách, načúvali príbehom zo života bane, jej majiteľov, baníkov, či pozorovali spokojne spiace netopiere, na ktoré sme sem tam naďabili. Veľký úspech mala aj malá ochutnávka čokoládového limonitu, či pozorné sledovanie okolia s trúfalým pocitom, veď čo ak sme my ten šťastlivec, čo naďabí na nejaký ten drahý opál. Hoc toto malé objavovanie netrvalo dlho, nabilo nás radosťou a z bane sme vychádzali trošku premrznutí, ale s úsmevom na tvári a v hlavách o niečo múdrejší.
Autor článku: Tatiana
