Vlkolínec je zaujímavá horská dedinka pri Ružomberku. Tento skanzen, prírodné múzeum, je nádherným spestrením výletu na Liptov. Od roku 1993 patrí pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec do svetového dedičstva UNESCO. Typické zrubové stavby sa zachovali aj vďaka tomu, že ležia v horách a donedávna sem viedli len polné a horské cesty. Pôvodne osada drevorubačov a uhliarov vznikla pravdepodobne koncom 14. storočia. Patrila do chotára mesta Ružomberok a hradného panstva Likavského hradu. Po druhej svetovej vojne síce boli aktivity na modernizáciu a presťahovanie ľudí do Ružomberka, no nakoniec sa projekt neuskutočnil a tak zástavbu viac ako 40 zrubov môžeme obdivovať dodnes.
Spoločnou črtou tunajších domov je drevená šindľová sedlová strecha s lomeným ostreším. V dedine je aj murovaný kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875 a zvonica, ktorá zvonila 3 krát denne ako časomiera a v prípade, že niekto zomrel. V minulosti sa obyvatelia živili najmä poľnohospodárstvom, chovom oviec a prácou s drevom. Chlapi z Vlkolínca boli známi tesári, štiepali šindle a dodnes sa venujú rezbárstvu (už skôr dekoratívnym predmetom).

Ak máte viac času, navštívte aj múzeum Liptovského bývania – Roľnícky dom. Tradičný trojpriestorový dom tvorila izba, pitvor a komora s drevenými stenami, ktoré zvyčajne omietli hlinou. V izbe bývala drevená podlaha a diali sa tu takmer všetky činnosti od spánku, jedenia až po spoločenské udalosti. V komore, tmavej chladnej miestnosti, sa skladovali potraviny a náradie. Pitvor je vstupná miestnosť v strede domu, ktorá sa vďaka peci a ohnisku stávala kuchyňou. Dym z ohniska unikal cez otvor v povale, tzv. dymníkom a dym sa tak na povale používal na údenie mäsa. Pitvor a komora mali zvyčajne podlahu len z udupanej hliny. Mnohé domčeky majú v dvore aj humná, či maštaľ pre domáce zvieratá. Aj keď už má dnes obec vlastný vodovod, v strede obce je okrem potoka aj zrubová studňa.
Ak si nekúpite magnetku, kresbu, šúpolienky, pletený košík, drevenú varešku, alebo valašku, ochutnajte aspoň miestnu makovú štrúdlu 😉
Jedna odpoveď