Socha slobody a výlet loďou v daždi
Ako sa hovorí, nie každý deň sú Vianoce, asi aj preto nám počas troch dní v New Yorku svietilo slnko dokopy asi pol hodinu. Prvýkrát nás príjemne prekvapilo, keď sme boli na vrchole Rockefeller centra, čo sme okamžite využili na pár fotiek bez šálu, bundy a čiapky. Druhý raz slnko vyšlo práve v momente, keď sme zmoknutí vystúpili z výletnej lode po prehliadke Sochy slobody. Asi nemusím hovoriť, že sme plavbu odkladali neustále na neskorší termín, aby bolo čo najkrajšie počasie. Samozrejme, že práve v momente ako sme na loď nastúpili, náznaky slnečných lúčov zmizli za husté oblaky, začal fúkať silný vietor a hrmieť. Niektorí turisti radšej počas plavby ani nevychádzali zo zasklenej časti na dolnom poschodí a pozerali sa ako sa približuje Socha slobody pomedzi kvapky na skle, iní civeli do papierového vrecúška. My sme si obliekli igelitové pršiplášte, zakryli fotoaparát rukávom, aby nezmokol, a hor sa na palubu. Bez ohľadu na fujavicu, sme sa usmiati fotili v pršiplášťoch na malej lodičke, ktorú každá trošku väčšia vlna poriadne hojdala. Mrakodrapy sa schovali do hmly, Socha slobody z diaľky a v sychravom počasí veľmi neohúrila, a tak sme si povedali, že počasie sa proste ovplyvniť nedá. O to viac nás naštvalo, keď nás ožiarilo novembrové slniečko pár sekúnd potom, ako sme z lode vystúpili.
2 Responses