Trenčín – historické centrum Považia

Trenčín sa radí už stáročia medzi najvýznamnejšie mestá na Slovensku. Mesto módy je jedným z najstarších slovenských miest a dodnes je významné obchodné, kultúrne, športové aj hospodárske centrum Považia.

História mesta Trenčín

Mesto pri rieke Váh bolo osídlené už počas doby kamennej, o čom svedčia mnohé archeologické nálezy. Strategický význam mesta a jeho polohy potvrdili neskôr aj Rimania, ktorí v osade Laugaricio v roku 179 nášho letopočtu nechali na skale víťazný nápis vojska cisára Marka Aurélia, ktoré viedol legát Maximián.  Mesto sa rozvíjalo aj počas Veľkej Moravy a neskôr Rakúsko-Uhorska. Mnohé historické zbrane a predmety je možné vidieť pri prehliadke Trenčianskeho hradu.

V 13. storočí Trenčín vyplienili Tatári, potom prišiel čas najväčšieho rozkvetu mesta počas vlády Matúša Čáka, ktorý mal pod kontrolou takmer celé územie dnešného Slovenska. Ďalšie rany mestu zasadili v 17. storočí Turci, neskôr kurucké vojny. Priemyselný rozvoj mesta priniesla druhá polovica 19. storočia, budovanie železnice a mnohých tovární, prekvital najmä odevný, strojársky a potravinársky priemysel.

Dnešný Trenčín

V Trenčíne sa podarilo v ostatných rokoch zrekonštruovať historické centrum a mnohé pamiatky. Medzi tie najzaujímavejšie patrí samozrejme Trenčiansky hrad, Mierové námestie s morovým stĺpom, farské kryté schody, farský kostol, mestská brána z 15. storočia, evanjelický kostol a židovská synagóga.

K viacerým galériám, divadlám a múzeám pribudlo aj moderné výstavisko, konajú sa tu mnohé podujatia a festivaly. Športovú slávu hokejovej Dukly Trenčín sa zatiaľ nepodarilo obnoviť ani vďaka novému štadiónu Mariána Gáboríka.

Trenčiansky hrad

Hrad sa hrdo týči nad mestom na vápencovom brale a tak je dominanta Trenčína viditeľná aj z veľkej diaľky. Trenčiansky hrad je po Spišskom a Bratislavskom tretím najväčším hradom na Slovensku. Najstaršou stavbou na hradisku je veľkomoravská rotunda už z 9. storočia. Za najvýznamnejšiu prestavbu veže a prístavbu obytného paláca vďačí vláde Matúša Čáka. Neskôr ho zveľaďovali aj Ľudovít z Anjou, či Štefan Zápoľský. Okrem slávnej Matúšovej veže tak môžeme dodnes vidieť krásne gotické reprezentačné paláce (Matúšov, Ľudovítov, Barborin) a kaplnku. Najmladšou stavbou je palác Zápoľských, kde sa nachádza rozsiahla zbierka rodových obrazov Ilešháziovcov.

Rozsiahle južné opevnenie s vysokými baštami chránilo stáročia najzraniteľnejšiu južnú stranu Trenčianskeho hradu. Aj vďaka tomu hrad nebol nikdy dobitý, dva razy sa však podarilo obliehaním prinútiť obyvateľov kapitulovať. Na hrade sa nachádza aj studňa lásky, ktorú podľa legendy vykopal turecký šľachtic Omar pre zajatkyňu Fatimu.

V interiéroch sú expozície dobového nábytku, rodových malieb aj zbraní, ktoré nám umožnia nahliadnuť do života šľachtických rodov.  Prehliadka trvá približne hodinu a pol a okrem zaujímavých informácii ponúka nádherný výhľad na mesto a Považie. Trenčiansky hrad je otvorený celoročne a určite stojí za návštevu.