Trapani (Sicília), keď vás sprevádza domorodec

Bol to zvyčajný, nedefinovateľný, nesmierne nutkavý popud: vypadnime na pár dní niekam do tepla. Chcela som byť veľkorysá matka a dala som dcére vybrať z niekoľkých lastminutových leteniek. Chvíľu sme preberali, až sme sa nejakým čudným spôsobom dopracovali k Trapani.

Trapani je na prvý dojem malé, nudné, na náš vkus trocha zabordelované, ale nesmierne malebné, útulné, rybárske mestečko, v utešenom objatí Stredozemného a Tyrhénskeho mora. Na týchto stránkach bol o Trapani napísaný skvelý blog s užitočnými informáciami, takže vás chcem trápiť s Trapani inak. Ako keby ste tam boli v sprievode domáceho pána.

Bookli sme lowcostové (150 EUR) letenky, dohodli odparkovanie auta u kamošky v Bratislave, zariadili najnutnejšie a za 2 dni sme leteli. Letenky sme mali v mobiloch (passbook), batožinu len príručnú, takže jediný dôvod na to, aby sme si vystáli rad pri pultíku s peknou slečnou bol, aby sme sa do seba (pri všetkej počestnosti) zahľadeli so sympatickým, taliansky vyzerajúcim chlapcom. Teda, očarila ho moja dcéra, zato ja sa vždy rada a neskromne zveziem popri nej. 😀
Pri okienku nám teda povedali, že sa načekovať nemusíme, keďže sme mali iba príručnú batožinu, stačí ísť na kontrolu a “that is”.

Nájsť si ubytovanie nebol problém, starý dobrý booking.com pracuje perfektne. Odporúčam si vždy pozrieť referencie predchádzajúcich hostí, tie nikdy nesklamú. Aj keď mám tendenciu nájsť ubytko na tých najnemožnejších miestach (moja špecialita sú pešie zóny, ubytovanie bez parkoviska, jednosmerky a iné nemôžné a nepraktické miesta), vždy si nakoniec pochvaľujeme blízkosť centra, mora alebo hromadných približovadiel. Takže tentokrát sme bývali v apartmániku 15 metrov od pobrežia, 300 od histotrického centra a 200 od prístavu. Za 50 EUR za noc. Veľmi príjemné. 🙂

More bolo božské, slnko fantastické, no poriadny hlad nás hnal na prvý gurmánsky zážitok v Trapani. Priatelia! To bolo božské! Tu sa večer začína tzv. aperitívom, čo je ľahké predjedlo, zvyčajne s dobrým vínom, vodou, voňavým sicílskym chlebíkom a olivovým olejom. Jedli sme bruschetty – malé chlebíky ako detská dlaň s dobrotkami od výmyslu mora. K tomu syr, olivový olej a bylinky. A to víno… hmmmmmm. Pridali nám pár tanierov čohosi, neviem presne čo to bolo, ale bolo to morského a zeleninového pôvodu, 4 kôpky dobrôt na každom tanieri. Natrieskali sme sa ako prasiatka: darmo, slnko, more, vône nás vyhladovali do nepríčetnosti. Náš nový kamarát a jeho priatelia (lebo naša spoločnosť sa každým dňom trochu rozrástla) sa na nás s chuťou zabávali, lebo sme jedli a vydávali zvuky nebývalej rozkoše. Vynikajúce.
Samozrejme, do reštaurácie, ktorú vybrali na večeru, by sme za normálnych okolností asi nevkročili. Je na brehu nákladného – rybárskeho prístavu, medzi rybárskymi loďami a rybím trhom. Dosť smradľavá a nie veľmi čistá časť mesta. Ale domorodí asi vždy vedia, kam treba chodiť na skvelé a čerstvé jedlo. Jedlo bolo vynikajúce už len preto, lebo ho pripravovali pre nášho nového známeho a jeho priateľov…

Pri zobkaní (aby som to teda nazvala elegantnejšie ako to vyzeralo), sme sa zabávali odhadovaním času, kedy slniečko zapadne. Tak pol hodinku pred (oni už vedia kedy to je), si osadenstvo terasy otočí stoličky smerom k slniečku, vzdialenosť slnka od obzoru merajú na prsty a dohadujú sa, kedy to asi bude. Živá, pravá sicílska debata utíchne, keď sa slniečko dotkne mora a potom ešte raz, keď zapadne úplne. Potom sa hádajú, akej farby je obzor, čo prinesie tá farba, či bude more dobré alebo zlé, či bude v noci dobrý rybolov, či a kedy vyraziť. Vyčnievali sme v tej reštaurácii plnej domorodcov ako majáky uprostred mora. Nevadilo nám to. Skúste nájsť tú reštauráciu. Hľadajte rybí trh, prístav pre rybárske lode a na rohu nie veľmi lákavú bielu budovu s terasou na poschodí.

Oproti Trapani ležia 3 rajské ostrovy: Favignana, Marettimono a najmenší Levanzo. V nákladnom prístave sú trajekty, ktoré vás k nim dovezú. Odporúčam napr. pekný výlet na Favignanu, dostanete sa tam za pol hodinku a 25 eur (spiatočný lístok). Na Favignane si požičajte bicykle alebo skúter alebo si zajednajte v prístave lodičku, ktorá vás zavezie na jednu z mnohých krásnych pláží ostrova.

My sme túto možnosť vynechali, ale mali sme čosi lepšie: večer chlapci usúdili, že more bude zajtra dobré, takže sme si naplánovali výlet, potápanie a prehliadku majáka.
Ráno (dobre, doobeda) sme obehli tuším celé mesto, lebo sme museli kúpiť najlepší chleba, najlepšie olivy, najlepšie syry, najlepšie paradajky. Jaj, a ľad! Za celú debnu ľadu. Lebo všetko musíme mať dobre vychladené… Samozrejme, všetko bolo na inom mieste. Áno, bolo to už znervózňujúce, my by sme to vyriešili nejakým supermarketom a kdeakým jedlom z kdeakého kúta sveta, ale tu nie. Kupovali sme domáce olivy, domáci syr, domáce paradajky, domáci olej, domáci chlieb na trhoch, v stánkoch, obchodíkoch. Iba víno bolo zo “supermarketu” (o rozlohe 5×6). Ale toto vraj bolo špeciálne a aj tak lokálne. Náš kamarát samozrejme každého poznal, s predavačom syrov sa pohádal, lebo keď chcel pre nás niečo ozaj delikátne, predavač mu ponúkol trápnu mozzarellu! Vraj nám má dať poriadny syr! 🙂

Zhruba za 40 minút kľudnej plavby sme zakotvili neďaleko majáka. Ten stojí osamote, uprostred ničoho, teda pardón, uprostred mora, presne na mieste, kde sa Stredozemné more stretáva s Tyrhénskym. Voda ozajstná gýčovo azúrová, nádherne štipľavo slaná (aspoň pre tých, ktorí sa stihnú doškriabať pri štveraní sa na skalu majáka) a osviežujúca. A ten podmorský život! Červené koralové útesy v Červenom mori sa môžu červenať. Nádhera.

Skákali sme z lode, potápali sa, jedli najleší syr s najlepším chlebom, olivy boli lepšie ako najchutnešie hocičo. Víno nádherne ľahké, to šumivé navyše slastné ako med. Ale prišiel čas vrátiť sa z raja (mora) späť na zem (pobrežie). Myslím, že môžete obdobný výlet absolvovať tiež, v prístave sú člny k prenájmu.

Podvečer sme si vyšli do prírodnej rezervácie, kde sa rodia, žijú, spievajú ozajstné (ja viem že to nie sú spevavce), živé, krásne plameniaky… nádhera. Rezervácia je uprostred vysoľovacích jazier v okolí Trapani. Rezerváciu určite uvidíte aj cestou z letiska, lebo letiskový transfer ide práve tade. Akurát vás na to asi nikto neupozorní. 🙂 Malé plameniaky, rozkošne komické, sa vám nemotorne preháňajú (prelietavajú) ponad hlavy, ich rodičia ich s noblesou po očku pozorujú, vládne tu kľud, poriadok, a ešte aj svetlá, z inak osvetlenej cesty, sú v tejto časti na noc vypnuté. Apropo. Vysoľovacie jazerá. Salinadas. Sú všade v okolí s množstvom veterných mlynov. Prírodné hranaté nádrže s vodou. Farba je v každej rozdielna, na základe rôznej koncentrácie soli. Soľné kryštáliky sa potom zberajú, čistia, balia a distribuujú do sveta. Domáci tvrdia, že tu sa vyrába najlepšia soľ na svete. 🙂

Dobré pláže sú od prístavu a historického centra severnejšie. V starej časti je pláž kamenistá, pokrytá kadejakými farebnými vecami, a ak sa rozhodnete ostať tam, bez topánok na kúpanie je tam mimoriadne nekomfortné. Poobede, podvečer sem navyše zablúdia medúzy, tak si treba dávať pozor. Nehladkať a nekŕmiť. 🙂 Ráno tam navyše stretnete osamelých potápačov. Nie, nič nestratili. Lovia čerstvé mušle na obed.

Keďže pizzu máme radi vo všetkých jej formách a chutiach, večer sme sa tešili tú našu prvú sicílsku. Náš kamarát sa mi stačil vysmiať a potom vynadať, že víno sa k pizze nehodí, ale mne to bolo ozaj fuk a dala som si k jedlu pre istotu dva krát to isté chladené lahodné sicílske. Čašník mi to s prehľadom aj pohľadom prepáčil, veď čo už s nami, barbarskými turistami… 🙂
Pizzu nám doniesli zvláštne nakrájanú na šachovnicu, čo bolo viac ako príjemné a navyše aj dizajnovo zaujímavé. Jednak preto, lebo sme sa od hladu išli zájsť a tieto menšie porcie – jednohubky – nedovolili klesnúť našej dôstojnosti na úroveň bohapustého napchávania sa a jednak preto, lebo to bolo prosté a elegantné riešenie, aby sme za svojimi ústami a následne od úst neťahali kilometre roztaveného syra… 🙂

Centrum mesta je maličké, zaujmú vás barokové stavby, krásny kostol a radnica. Pre mňa sú vždy zaujímavé bočné uličky s malinkými oknami, všadeprítomné háky na šnúrkach – multifunkčné zariadenia na spúšťanie smetí z horných poschodí. Je to dosť nechutné, lebo ich túlavé psy, ktorými sa mesto hmýri, hneď z rána rozoberú. Potom slúžia na nákupy od hlučných pouličných – prepytujem – mobilných predavačov zeleniny a ovocia, aby sa staršie dámy nemuseli unúvať a schádzať na nákupy na ulicu. 🙂

Výlet do Palerma sme absolvovali neplánovane. Povedala som si, že dopravu v Palerme nejako zvlášť komentovať nebudem, pud sebazáchovy mi to nedovolí… 🙂 Iba jedna vec: príšerné! Zinfarktovala som tam x-krát, potom zakaždým vstala z mŕtvych, aby ma dostihla ďalšia vidina horšej a neprežiteľnejšej zrážky, oškretia, nezmestenia sa do štvrtého prúdu na dvojprúdovej ceste… Auto si tam požičajte iba v prípade, vlastne…, nepožičiavajte si ho, skrášlite si dovolenku.

Na ďalšie rozprávanie s Vami sa teší Bero

PS: S dcérou sme sa zhodli, že napriek zlým jazykom sme takú koncentráciu milých, ústretových, nesmierne pozorných, “rozdal by som sa, keby som mohol” ľudí, v tomto živote ešte nestretli, ako boli naši noví sicílski priatelia.