Najjužnejší cíp Európy „Punta de Tarifa“ sa nachádza v španielskej Andalúzii, v provincii Cádiz. Tarifa je zaujímavá najmä pre kultúrny kontrast historického centra s modernou surferskou komunitou. Pamiatky ako Guzmanský zámok z 10. storočia, pozostatky stredovekých hradieb, gotický kostol sv. Matúša a ruiny rímskeho Baelo Claudia však turistov lákajú menej, ako silný vietor, vlny a slnečné počasie. Toto mestečko je priam rajom pre surferov z mnohých krajín, surfujú na tradičných windsurfoch aj tzv. kitesurfoch, pri ktorom menší surf ťahá malý padák niekoľko metrov nad zemou. Južná poloha a oceán ovplyvňujú teploty a zrážky, preto sú tu veľmi mierne zimy a tiež relatívne chladnejšie leto v porovnaní so zvyškom Španielska. Tarifa pravdepodobne bola inšpiráciou aj pre slovo označujúce poplatky, keďže bola prvým mestom, ktoré začalo pre obchodníkov spoplatňovať využívanie prístavu.
Napriek tomu, že v Bratislave bolo koncom apríla nevšedné teplo, my sme na juhu Španielska vybalili z kufra vetrovku, šál a čiapku. Tarifa, ktorú nám odporučila recepčná v hoteli, nebola výnimkou. Hustý dážď a silný vietor premenili destináciu známu svojimi palmami a krásnymi slnečnými plážami plnými surferov na opustenú sychravú a ľudoprázdnu dedinku pri mori.
Prešli sme sa popri pláži, pozreli sme si pár uličiek so surferskými obchodmi a narazili na malú zastrčenú reštauráciu, ktorá nám pripravila nevšedný gurmánsky zážitok. Starší potetovaný muž s dlhými šedivými vlasmi v dlhom cope – majiteľ, barman, čašník, prevádzkar a kuchár v jednej osobe bol neskutočne milý. Po jeho vrelom odporúčaní som si vybral lasagne bolognese, ďalšie dve špeciality podniku boli hovädzí steak so štipľavou omáčkou a najlepší hamburger Tarify. Ako predjedlo nám chlapík priniesol nachos poliate roztopeným syrom, k tomu čerstvé olivy, po hlavnom jedle sme si ešte dali vynikajúcu čokoládovú tortu so šľahačkou. Škoda že nám nevyšlo počasie, toto miesto určite stojí aj za dlhšiu návštevu, ubytovanie sa pohybuje od 35 Eur / izba / noc.
Jedna odpoveď