Keďže sa naše polovičky vybrali obzerať na trhoch v Santa Marii kabelky, handry a bižutériu, rozhodli sme sa, že sa radšej poriadne najeme. Neskutočná vôňa čerstvého ovocia, zeleniny, pečiva, no najmä stánky s domácou sušenou šunkou „jamón serrano“ a smradľavé syry nás presvedčili, že je najvyšší čas na obed. Aj napriek tomu, že základy španielčiny ovládam, do smrti si budem pamätať ten deň, keď ma traja obchodníci ošidili v priebehu 15 minút. Ako prvý sme si vybrali syr, ukázali sme na nejaký domáci, z ktorého chceme kúsok, avšak predavačka nám začala baliť rovno polovicu (asi 1kg). Hovorím jej teda, že je toho príliš veľa „es mucho, quiero solo un poco“ na čo sa rozhodla, že polovicu tržby oželie, rozkrojila syr na polovicu a vypýtala si 7 €. Pozreli sme sa na seba a zistili, že tudy cesta nevede, zaplatili a pobrali sa o kúsok ďalej. Trhy sa ujali vedenia 1:0.
Druhý bod získal do hneda opálený predavač s tmavými kučeravými vlasmi. Mohol mať asi 190 cm a 120 kg, asi aj preto rezal sušenú šunku z bieleho prasaťa na priesvitné plátky úplne bez námahy.Práve keď dokrájal asi tak kilo, hovoríme mu, že si prosíme 20-25 plátkov. Pozrel sa na mňa vyčítavým pohľadom, že z ktorej planéty chlapec prišiel, usmial sa a začal rátať. Prvé tri plátky oddeľoval pracne a rátal nahlas uno, dos, tres. Potom rátal síce 4,5,6 ale každým ďalším číslom prihodil asi 10 plátkov. Keď som mu pri 10 povedal, že to už stačí prihodil ešte zvyšok šunky (0,5kg) a vyslovil sumu 20€. Pokúsil som sa mu vysvetliť, že sme len dvaja a úplne nám stačí 20 plátkov. Odobral pár plátkov a oznámil mi vyšším tónom, že za 15€ si to môžme zobrať. Keď sme pozerali na neho s vypleštenými očami, odobral ešte pár, rozzúrene zakričal dajte mi 10€ a choďte. Doteraz neviem, či sa hneval preto, že tak málo šunky si od neho ešte nikto v živote nechcel kúpiť, alebo bola taká kvalitná, že mal pocit, že na nej strašne prerába. Každopádne bolo jej toľko, že sme ju jedli 3 dni a minimálne 2 mesiace sme ju nechceli ani vidieť.
Vedenia 3:0 sa šikovní španielskí obchodníci ujali o pár minút neskôr, keď sme sa rozhodli, že okrem chrumkavého chleba, by sa nám k tomu hodili aj čerstvé olivy. Pri nádobke s olivami síce bola cena 4,90€ / kg, ale predajca nám s kamennou tvárou za malú nádobku (max300g) naúčtoval 5,50€. Tak sa ho teda pýtam, či si je istý, že tu je napísané, že kilogram stojí 4,90€. S kludom angličana mi hovorí, že áno, cena za nádobku s olivami je 5,50€. Keďže som bol nesmierne hladný a tie olivy vyzerali naozaj krásne, zmieril som sa s osudom, lebo som nemal energiu hádať sa s ním. Rozhodol som sa, že v ten deň už absolútne nič nebudem kupovať, ale musím sa najesť.
Takže ak nechcete jesť 3 dni v kuse od rána do večera šunku, alebo mať najdrahšie olivy v svojom živote, odporúčam pri podobných pokusoch urobiť to samozrejmé, poďakovať predavačovi (gracias) a skúsiť iný stánok.
