Trvalo mi niekoľko rokov, kým sa mi konečne podarilo zastaviť pri dominante východného Slovenska. Nádherná zrúcanina Spišského hradu, ktorá sa hrdo týči pri ceste medzi Spišským a Šarišským krajom. Večer po ceste z Popradu do Prešova som cez hmlu nevidel hrad, ale len slabé obrysy na vysokom travertínovom brale (634 metrov nad morom, asi 200 metrov nad okolím). Bral som to ako znamenie, že ešte príde čas, keď sa mi konečne Spišský hrad ukáže v plnej kráse.
Pamiatka s bohatou históriou z čias Keltov, Slovanov aj Uhorska sa nenechala zahanbiť, keď sme sa na druhý deň vrátili v nádherne gýčovom počasí, ako vystrihnutom z mrázika. Cesta lemovaná stromami so zasneženými konármi, slnečné počasie a nabielo pocukrená krajina široko ďaleko mi proste vyrazila dych.
Zamrznuté kráľovstvo berem iba ako „teaser“ a na hrad sa vrátim, keď budem mať dostatok času popozerať aj okolité krásy a mestečká.
Aj keď ma táto panoramatická fotka stála takmer môj telefón a ľahší infarkt, patrí medzi moje najobľúbenejšie 😉 Ponaučenie, nikdy nerobte panoramatický záber rovno pred autom s hlasným klaksónom a škodoradostnou posádkou…
2 Odpovede
Mali by tu natočiť nejakú peknú slovensku rozprávku.