Rhodos (Ρόδος, Ródos) je s približne 90 tisíc obyvateľmi hlavným mestom ostrova Rhodos a nachádza sa na severnom cípe. Mnohí ho poznáme ešte zo školských lavíc, keďže tu údajne stál mohutný Rodoský kolos, obrovská Héliova socha a jeden zo siedmych divov starovekého sveta.
Pamiatky a krásne miesta, ktoré ponúka Rhodos
Mesto rytierov s bohatou históriou a zaujímavou architektúrou si určite nenechajte ujsť ak plánujete dovolenku na gréckom ostrove Rhodos. Rhodos je rozdelený mestskými hradbami na staré mesto, Rytiersku štvrť so stredovekými stavbami na severe, Tureckú štvrť s mešitami a bazármi na západe a Židovskú časť na východnej časti mesta. Zaparkovali sme v centre pri prístave a celé mesto aj s hradbami sa dá obehnúť behom nieko
Mestské hradby zo 14. storočia sú dlhé takmer 5 kilometrov a obklopujú staré mesto. Hradby vysoké až 12 metrov s baštami a hradnou priekopou posilnili Johaniti proti útokom Turkov. Krásne sú prechádzky pomedzi rytierske uličky a staré mesto. Dominantnou budovou je Palác Veľmajstra z 15. storočia. Zničený zemetrasením aj vojnamy, počas Tureckej nadvlády slúžil aj ako väzenie. dnes je zrekonštrovaný, je možné prezrieť interiéry, ktoré zdobia krásne mozaiky.
Akropola so zachovalým športovým štadiónom, či amfitéatrom sa nachádza na vrchu Ágios Stéfanos, odkiaľ môžete dovidieť až do Turecka.
Prístav Mandráki, kde sa voľakedy nachádzal slávny 32 metrov vysoký bronzový Rodoský kolos dnes označujú 2 stĺpy s jeleňmi. Fotogenickejšie sú preto v prístave skôr 3 krásne farebné veterné mlyny.
V tureckej štvrti dominuje najväčšia mešiťa na ostrove – Sulejmanova mešita z roku 1808 na ulici Sokratou. Blízko sa nachádza aj turecká knižnica Hafiz Ahmed Agha z 13. storočia. Krásne je aj námestie Ippokratou s obchodíkmi, kaviarňami a tavernami.
História mesta Rhodos
Rhodos tvoril stáročia morskú križovatku medzi Európou, blízkym východom a Afrikou aj preto prináša mix kultúr, jazykov a histórie. Ostrov bol obývaný už v 4. tisícročí pred našim letopočtom. Zlatý rozmach zažil okolo 4-3 storočia p.n.l., keď sformovali mestá Kamiros, Lindos a Ialyssos významný obchodný uzol. Mesto preslávila 12 ročná stavba Kolosu od sochára Charesa, ktorá sa majestátne týčila nad prístavom až do zemetrasenia v roku 226 p.n.l.
Rimania ovládli rodos v roku 164 p.n.l. a nielenže udržali jeho rozmach a krásu, ale spravili z neho centrum pre rozvoj vedy a umenia. Počas stredoveku hral Rhodos významnú úlohu pre Byzantskú ríšu ako križovatka medzi Konštantínopolom a Alexandriou. Neskôr ostrov dobil kmeď Isauriánov, ktorých v 7. storočí nášho letopočtu vyhnali arabi. Práve oni definitívne zničili slávny kolos, keď ho po kúskoch vytiahli z prístavu a v sýrii z kovu vyrobili mince. Koncom stredoveku patril 2 storočia ostrov Johanitským rytierom. Po páde Konštantínopolu odolal Rhodos Tureckým útokom a tak potlačil inváziu moslimov do západnej Európy. Otomani však začiatkom 16. storočia ostrov získali vo výraznej presile pod vedením Suleimana. Gréci boli vyhnaní z mesta a začali sa tu budovať mešity, kúpele a obydlia pre nových patrónov.
Začiatkom 20. storočia ostrov dobili Taliani a budovy tak zasiahol ďalší vplyv talianského architekta Florestana di Fausta a tak mesto ponúka mix elementov za orientálneho, benátskeho aj renesančného. Mnohé budovy boli zničené pred koncom druhej svetovej vojny britskými bombardérmi. Koncom 20. storočia prišli rekonštrukcie a neskôr zápis do svetového dedičstva UNESCO.
