Krásna príroda, malebné dedinky, historické mestá, vinohrady, či marhuľové sady. To všetko sa dá vidieť na trase Passau – Viedeň zo sedadla vášho bicykla.
Vlak 5:31 Bratislava/Petržalka- Viedeň hauptbanhof sme stihli bez problémov, príjemná hodinová jazda ktorá sa pre nás končila v bludisku zvanom Viedeň. Máme menej ako hodinku dostať sa z hauptbanhof stanice na stanicu Franz Joseph. Cestu zo stanice na stanicu sme sa rozhodli zdolať na bicykloch. Nasadáme na bicykle, mapa v rukách, úsmev na tvári. V sedem člennej skupine musíte rátať s tým, že problémy nastanú, no že sa s naším prvým budeme pasovať už po pár minútach na bicykli sme nevedeli. Defekt…po bližšiom preskúmaní sme na naše potešenie zistili že sa jedna „iba“ o záhadné vyfučanie duše. Zatiaľ…Veľké šťastie, pretože náhradná duša ostala doma. Ideme ďalej, stále sme ďaleko od stanice Franz Joseph vlak odchádza o 40 minút a my stále blúdime. Z mapy sa nevyzná nik z nás, skúšame miestnych, ich palce ukazujú vždy opačným smerom…skúšame sa teda dostať k Dunaju, ktorý by mal byť jediným spoľahlivým vodítkom k stanici Franz Joseph. Pravdu sme mali, ale cesta trvala dlhšie ako sme plánovali. Nakoniec sme sa k stanici predsa len dostali, minútu pred odchodom vlaku, bicykle sme švihom supermana hodili do vlaku. Ihneď ako sme sa usadili vlak sa pohol, zvládli sme to! Teraz nám už nič nebráni začať si vychutnávať našu “dovolenku“.
Po príjemnej 4 hodinovej ceste vlakom sme dorazili do krásneho mestečka Passau zvaného tiež mestom troch riek. Dunaj tu totiž obohacujú zo severu rieka Ilz a z juhu rieka Ine. Obloha nám od začiatku nepraje a hýri farbami, na ktoré sa dobre pozerá v teple obývačky s knihou v ruke. Nás to však neodradilo. V meste nás okrem iného uchvátila Katedrála St. Stephen´s kde objektívy turistov cvakajú najkrajší orgán, ktorý sa tiež pýši prívlastkom najväčší na svete. Vonku míňame úzke uličky, príjemné reštaurácie, historické budovy a veľa zelene. Po oprave defektu, ktorý sa vo Viedni tváril len ako vyfučaná duša sa vyberáme plniť si náš dnešný plán 70 km smer Felkirchen.
Prvý cyklistický deň sa začína.
Na naše nešťastie sme z plánovaných 70 kilometrov mohli prejsť iba 30, keďže hneď za Passau nás chytil neutíchajúci dážď a do prvého kempu v dedinke Engelhartszell an der Donau sme sa dostali kompletne premočení. V campe sme plní nadšenia našli sušičku, nadšenie opadlo keď sa z našich veci stali o par čísel menšie, a z párov botasok sa stali 4 kusy…nevadí….zážitky:)
Kemp v Engelhartszell stal na osobu 13€ čo bolo najlačnejšie ubytovanie celého zájazdu. Bližšie k Viedni sa ceny postupne dvíhali.
Druhý deň sa môže začať.
Vysušení, nabití energiou a plní odhodlania dobehnúť to, čo sme včera zameškali nasadáme na bicykle smer Linz. Cesta z Engelharszell nás hneď na úvod okúsila miernym, ale zato dlho trvajúcim kopcom, zatiaľ čo cyklisti, ktorí zvolili chodník po ľavej strane Dunaja sa pasovali s rovným chodníkom. Preto pre tých, ktorí majú radšej pohodu odporúčam prejsť na ľavý breh Dunaja. Kopec sme zvládli a to, čo ide hore musí isť aj dole, takže k miestu Schlogen kde Dunaj mení svoj smer o 180 stupňov sme dorazili rýchlosťou blesku. Najkrajší výhľad na tento prírodný ukáz je z vyhliadky na kopci. Vedie tam turistický chodník na pol hodinu šlapania.
[/column]
Naša ďalšia zastávka bola v meste Linz ktoré je tretie najväčšie v Rakúsku. Tiež tu svoju 36 symfóniu skomponoval sám W.A.Mozart. Oddýchnuť si môžete na námestí s rozlohou 13200 m2 ktoré je bez pochýb jedno z najväčších v Európe. Aj napriek tomu treba rátať s tým, že turistov tu bude habadej. Po ceste míňame veľa malých dediniek, kde však nezastavujeme…”máme spoždení…” Náš deň sa dnes končí v kempe v dedinke Au ad der Donau, kde po 120 kilometroch na bicykli súhlasné prikývneme na cenu 20€ na noc na osobu. Hurá posteľ.
Tretí deň je vraj kritický.
Po vyše 200 kilometroch na bicykli keď Vás bolí celý človek súhlasíme, je kriticky, ale stále to stojí za to. Hlavne predstava, že len pár kilometrov nás delí od mesta Melk, ktoré je vstupnou bránou do medzinárodne známej vínnej oblasti Wachau. Tá je dokonca súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ešte pred Melk prestávka v mestečku Ybbs, ktorú využívame na doplnenie energie v miestnej reštaurácii. Dlhšiu vyše hodinovú zastávku máme v spomínanom Melk, kde neveríme vlastným očiam nad krásou Kláštora Melk, len málokto by veril že v celkom neznámom mestečku stojí taká obdivuhodná stavba. Barokový kláštor bol postavený už v 11. storočí, ale terajšiu podobu získal na začiatku 18. storočia. Budova kláštora je dlhá 320 metrov. Kláštor v sebe ukrýva majstrovské diela ako napr. Mramorovú sál alebo knižnicu s farebnými stropnými freskami, v ktorej sa nachádza cez 80 000 kníh. Môžete navštíviť aj kláštornú baziliku zastrešenú kopulou. Z jej vrchu sa vám ponúkne nádherný pohľad na celé mesto.
Po kultúrnom šoku sadáme na bicykel, zdolávame ďalší kopec a smerujeme ďalej, cieľ, nájsť ubytovanie. To po menších ťažkostiach spôsobeným štátnym sviatkom v Rakúsku, kde vážne ale vážne nik nepracuje, nachádzame u strašej pani v dedinke Aggsbach Marka, v dome Anna house. Obrovský dom, s veľkou záhradou ktorú na kempovanie využila otužilejšia polovica nášho tímu zatiaľ čo mi ležérnejší sa na nich dívame z balkóna priestrannej izby. Po pravých rakúskych raňajkách, žemle, šunka, maslo, džem sa vyberáme na posledný úsek nasej “dovolenky”. (čítaj makačky)
Štvrtý deň – pred nami vyše 120km na bicykli. Aggsbach Markt – Viedeň
Najkrajší úsek cesty, ktorý vedie cez starobylé rakúske mestečká a cez malebné údolie Wachau, ktoré so svojimi marhuľovými sadmi a viničom nenechá vaše zmysly na pokoji. Bicyklujeme cez dedinky Spitz, St. Michael až do Durnestein, ktoré je známe zrúcaninou hradu Kuenrigerburg, kde bol väznený kráľ Richard Levie srdce. Tu treba rátať so zvýšeným počtom turistov a ak nepatrite k milovníkom miest, kde sú široké lakte nevyhnutnosťou, sadnite na bicykel a o pár kilometrov ste v mestečku Krems. Patrí k najstarším mestám v Rakúsku a jeho centrum k tým najkrajším. Bleskovo si obehneme mesto a už sedíme na bicykloch smer Tulln ktorí preletíme veľmi rýchlo v snahe vyhnúť sa blížiacej sa búrke.
Do Viedne je 40km a my aj napriek prvotným plánom ostať v Tulln noc, šľapeme ďalej. Človek by neveril ale so zvyšujúcim sa počtom kilometrov sa zvyšuje aj chuť bicyklovať a čo sa na začiatku zdalo strašne veľa teraz sa zdá ako nič. Preto tých posledných 40 km zdolávame ako Sagan svoju prvú etapu na tour de France. Prvú značku Viedeň fotíme z každej strany minimálne tri krát a stále neveríme, že sme to “dali” 353 kilometrov za nami. No ešte nie sme na konci, čaká nás opäť bludisko Viedeň kde tento krát nenechávame nič na náhodu a z vrecka vyťahujeme GPS. Bezpečne a bez stresov nás zavedie až pred vchod stanice Hauptbanhof, odkiaľ s najširším úsmevom na tvarí každého z nás sadáme na vlak smer Bratislava.
Zvládli sme to celých 363km.
Par tipov a rád:
- pred cestou si dôkladné zmapujte mapu kempov, privatov prípadne hotelov kde chcete byt ubytovaní.
- oplatí sa mat plán B
- nezabúdajte na náhradné duše
- GPS odporúčam, ušetrí pár šedivých vlasov, hlavne ak nepoznáte Viedeň
- chodník je zjazdný aj na cestnom bicykli, o skla na cestách sa báť nemusíte, defekt hrozí iba ak sa budete potrebovať premiestniť po Bratislave kde sa sklíčka lesknú pod očami ako salónky na vianočnom stromčeku
- oprášte aj nemčinu, s Danke a Bitte v dedinkách nepochodíte
- ak si myslíte, že cyklistické nohavice vyzerajú hrozne, názor zmeníte veľmi rýchlo a rozhodne ich do ruksaku pribaľte, budete mi ďakovať 🙂
