Nielen vďaka vtipným kolegom, ale aj kvôli návšteve salónika nemenovanej kreditnej karty na viedenskom letisku bola cesta do Paríža relatívne rýchla. To sa, žiaľ, nedá povedať o 12-hodinovom lete z francúzskej metropoly na juh Afriky na exotický ostrov Maurícius. Najmä pre vyšších ľudí je dlhý let hotová lahôdka. Kedykoľvek letíte dlhšiu trasu, dajte si záležať a pravidelne vstaňte a prejdite sa pár krokov v uličke, aby sa vám ponaťahovali a prekrvili končatiny. Jednak je to prevencia voči trombóze, po druhé to určite oceníte hneď po vystúpení z lietadla.
Po takmer celom dni na cestách, sme sa ráno plní očakávaní viezli z letiska asi 50km do turistickej destinácie Flic-en-Floc na západnom pobreží tropického ostrova Maurícius, keď zrazu kolega smutne zahlásil “zomrel Steve Jobs”. Cestovný ošiaľ opadol a šokovaní sme mlčky sledovali cestu až do momentu, kedy sa konečne zjavila tabuľa Flic-en-Floc za čerpacou stanicou s mušľou v logu. Hneď za ňou sa týčil obrovský billboard, s fotkou nádherného nákupného centra a obrovským nápisom “Otvárame v októbri 2011″. Možno by na tom nebolo nič zvláštne, keby október už nezačal pred pár dňami a na mieste nebola lúka so základmi hrubej stavby. Preto ma zaujalo, keď sme videli ako v jeden deň desiatky domácich žien zbierali kamene a nečistoty z takmer vyschnutej zeme. Dokonca sme sa ešte čudovali, že to vyzerá ako v nejakých otrokárskych filmoch. Keď sme išli okolo na druhý deň, podrástli základy stavby a na lúke celý deň zavlažovali. Keď sme odhádzali o 3 dni neskôr, budovy už mali strechy a pri vybetónovaných plochách parkoviska sa zelenal doslova anglický trávnik. Pracovitosť a snaha domácich zarobiť a prilákať turistov sa mi zachová v pamäti najmä vďaka spomienkam na expresnú výstavbu nákupného strediska Cascavelle v priebehu niekoľkých dní.
PS: takto vyzeralo nákupné centrum na konci októbra http://www.youtube.com/watch?v=AWR0s3dQ5nQ