Kriváň. Jeden z najvyšších vrchov Slovenska, múza štúrovských básnikov, dominanta horného Liptova, impozantný vrch v západnej časti Vysokých Tatier a bezpochyby najkrajší symbol Slovenska.
Medzi rokmi 1960 – 1990 bol na znaku Slovenska a na štátnom znaku Československa. V súčasnosti je Kriváň zobrazený na slovenských eurominciach.
Pohľad z Kriváňa by si mal vychutnať naozaj každý Slovák. Náročná 6,5 hodinová túra za ten pohľad stojí. Ak si myslíte, že sa na vrchol budete “štverať” za štebotu vtáčikov a hrobového ticha, ste na omyle. Dvojkríž na vrchole Kriváňa by počtom “selfi” konkuroval aj známej Kardašianke.
Na Kriváň vedú dva turistické chodníky.
- zo Štrbského plesa
- z Troch studničiek
My sme sa tentokrát rozhodli pre kratšiu variantu z Troch studničiek, ktorú sme znenazdajky “zmixovali” s tou zo Štrbského plesa. Nenáročná hodinu a pol trvajúca prechádzka lesom nás doviedla k Jamskému plesu, kde sa spájajú cesty zo Štrbského plesa a z Troch studničiek. Odtiaľ chodník stúpa smerom na sever spočiatku kosodrevinou, neskôr sa otvárajú krásne výhľady do Važeckej doliny na východe a na opačnej strane hrebeň Západných Tatier. Po hodine a 15 minutách už stojíme na rázcestí pod Malým Kriváňom.
Naberáme sily na najťažšiu časť výstupu a to 45 minutový strmý výstup cez Daxnerovo sedlo. Práve tento bod je zlomom pre všetkých turistov. Veľa z ních sa pri prvom strmom stúpani rozlúči s pohľadom “pre bohov” zo samotného vrchu Kriváňa. Naša cesta na vrchol sa predĺži o pár minút nielen tým, že si robíme viac prestávok ale aj tým, že musíme púšťať turistov ktorí schádzajú, a nie je ich málo. Nám to však neprekáža, aspoň máme o dôvod viac, dýchať najčistejší vzduh na Slovensku.
Po vyše 3 hodinách a 30 minútach zdolávame NAJkrajší vrh Slovenska – Kriváň. S úsmevom na tvári pozujeme pri dvojkríži. Počasie nás nesklamalo, máme perfektný výhľad do Nefcerskej, Kôprovej a Važeckej doliny. Fotíme si krásne Zelené pleso a v diaľke sa nám zaligoce chata pod Rysmi. Nie je nič krajšie.
Po zaslúženom oddychu, kedy z každej strany počujeme turistov rôznych národnosti vychvaľovať naše malé Slovensko, sme sa vybrali po rovnakej trase dole. Ak sa niekomu zdá, že výjsť na vrchol je ťažšie ako zísť, mýli sa. Tá najťažšia časť, kedy dostávajú doslova zabrať kolená práve teraz iba začína.
Zostup dole po Dexnerovom sedle je náročný aj preto, že kamene sú labilné a pri neopatrnom zostupe vedia narobiť naozaj veľku šarapatu turistom pred Vami. Oplatí sa zvýšená pozornosť. Tu by mala byť pevná obuv samozrejmosťou, avšak nájdu sa aj takí, ktorí toto jednoduché pravidlo nerešpektujú a “vďaka” ním budú mať chalani z horskej služby vždy plné ruky práce.
Zostup sme zvládli za tri hodinky, vyčerpané sadáme do auta na Troch studničkách. Pohľad nám zablúdi na vrchol Kriváňa, ktorý sa zda až nedosiahnuteľne ďaleko. Aj napriek únave, poriadnej svalovici a vyčerpaní, plánujeme ďalšiu túru. Leto je tu pod Tatrami krátke, využiť treba každý krásny deň, je čo objavovať. Slovensko je krásne!
