Vždy som sa chcela pozrieť do blízkeho kráľovského mesta- Krakowa. Od Žiliny, kde bývam, je to naozaj, čo by človek kameňom dohodil. Tak som sa jedného krásneho septembrového dňa rozhodla, že ho na víkend navštívim. Dlho som sa však na jeho návštevu odhodlávala, lebo som vedela, že určite ma to bude ťahať aj do Oswiencimu, koncentračného tábora Auschwitz- Birkenau, a na to som sa necítila.
Zo Žiliny sme sa vybrali skoro ráno v piatok do Krakowa. Mali sme tam stráviť tri dni. Netušila som, čo mi môže toto mesto ponúknuť a obávala som sa, že čo tam budem tri dni robiť, ale opak bol pravdou. Ani sme všetko nepostíhali ako sme chceli. Iba cca tri hod. autom sa nachádza toto fascinujúce mesto. Skutočný klenot klenotov. Nádherné historické mesto, v ktorom sa prenesiete do úplne inej doby. Doby, v ktorej sa premávali koče s princeznami a kráľmi. Aspoň tak som sa cítila ja. Mesto mi ponúklo všetko, čo som chcela. Krakow bol aj celkom lacný výlet, žiadne predražené veci. V Poľsku je všetko lacnejšie ako u nás. Lacné ubytovanie, lacná strava, pomerne lacné suveníry. Nič ideálnejšie nepoznám.
Mesto ma očarilo, nielen atmosférou, ale aj pamiatkami, zeleňou, duchom miesta. Všade pouliční umelci, bio kozmetiky, pravá belgická čokoládovňa, a to, čo som si ja najviac všimla, bola vlastnoručne hand made robená bižutéria, ktorá najviac pritiahla moje zvedavé oko. Domáci Poliaci sú veľmi milí, priateľskí a naložia Vám na tanier takú porciu na tanier, ktorú nemôžete ani zjesť. Výhodne tam aj nakúpite suveníry, a to dokonca aj na hlavnom námestí! Čo sa napríklad s Prahou nedá ani porovnať.
Keď sme už pri hlavnom námestí, to sme chceli prelúskať ako prvé. Očarilo ma, že bolo tak obrovské a zároveň čisté. Usadili sme sa na lavičke a vychutnávali koníky s kočmi, ktoré tam prevážali turistov. Na námestí, ktoré je mimochodom jedno z najväčších v Európe, sa nachádzal aj obrovský kostol, ktorému som nedovidela na najvyššiu vežičku. Pastva pre moje oči. Rynek Glowny nás očaril svojou majestátnosťou a zároveň ľahkosťou. V strede námestia je trhovisko Sukiennice, ktoré je architektonickým skvostom. Žiadne ošarpané trhovisko, ale skutočne lukratívny skvost. Výhodne tam nakúpite a v podzemí sa dokonca nachádza aj múzeum Krakowa. Tesne pred Rynkom sa vypína starý historický barbakan, pri hlavnej ceste situovaný v útulnom parčíku. V parku bola aj výstava obrazov, ktoré boli naozaj majstrovské diela umelcov.
Aký by to bol Krakow, keby sme sa nepozreli aj na Wawel, sídlo kráľov? Oplatilo sa vystúpať si desiatky schodov a pozrieť sa, kde je pochovaný napríklad Pápež Ján Pavol II. Celé okolie a nádvorie Wavelu s priľahlými záhradami ma fascinovalo. Z Wawelu je prenádherný výhľad na rieku Wislu, ktorá preteká okolo celého mesta. Ako už býva dobrým zvykom na rieke sú člnky alebo skôr bárky, ktoré vás prevedú po určenej trase. Výnimočná plavba po Wisle pri zapadajúcom slnku na potapájucej sa bárke, bola pre mňa celkom adrenalínový zážitok. Promenáda popri Wisle má svoje čaro, je plná študentov, dovolenkárov a ľudí, ktorí si robia selfie.
Druhý deň sme strávili prechádzkou po Židovskej štvrti, Kazimier. Bez tejto štvrti by Krakow nemal zmysel. Zo štvrti Kazimier išiel taký divný pocit, až strach, atmosféra, ktorá bola skľúčujúca. Je to samozrejmé, lebo práve z týchto miest Židov odvážali do koncentračných táborov. Štvrť je neopakovateľná, historická, zachovalá starodávna dlažba, židovské obchody, ktoré sú dodnes zachované, ich názvy, holičstvá, potraviny, kaderníctva….Avšak dýchajú prázdnotou. Poľsko a mesto však ochránilo toto miesto a štvrť pred komerciou a vandalmi. Podarilo sa nám aj nájsť dom, v ktorom natáčali známu scénu vo filme Schindlerov zoznam. Iste budete vedieť, ktorú myslím. V tejto dramatickej scéne odvážajú deti do táborov, avšak teraz štvrť pôsobila veľmi pokojným dojmom, akoby všetko plynulo a tu sa čas zastavil. Neskôr sme sa odtiaľ vybrali do neďalekého opátstva, kde som už prestala rátať počet kostolov. V Krakowe sa nedopočítate. Ak Vám história druhej svetovej vojny nie je ľahostajná,, pozrite sa jej tvárou v tvár. Nebudete ľutovať. Židovská história, z ktorej mrazilo, aj tak sa dá povedať, keď sme videli Schindlerovu továreň, ktorá bola inšpiráciou pre film Schindlerov zoznam. Veľmi silný film, a taký istý pocit, máme aj zo starej továrne.
Tretí deň mal patriť výlučne návšteve Oswiencimu, Auschwitz- Birkenau. Dlho som zvažovala, či sa tej návšteve nevyhnúť kvôli silným emocionálnym zážitkom, ale nakoniec som sa rozhodla, ako skutočná milovníčka histórie, navštíviť aj túto destináciu dark turizmu. Kým sme sa z Krakowa dostali do Oswiencimu, tak som premýšľala nad tým, či to určite chcem vidieť, ale odhodlala som sa. Naviedli nás na cestu do tábora síce aj tabule, avšak aj koľajnice. Pohľad, z ktorého mrazí. Koľajnice nás doviedli až k hlavnému vchodu do tábora Auschwitz, ktorý je momentálne múzeom. Prehliadka nás previedla po tejto UNESCO pamiatke. Mali sme úžasnú sprievodkyňu, ktorá nám približovala život v tábore, presné čísla Židov, ktorí sa už viac odtiaľ nevrátili. Podmienky, v akých tu museli žiť. Toto bola iba jedna časť tábora, tá druhá, horšia, nás ešte len čakala. Birkenau, pár kilometrov od Auschwitzu, tam na nás čakal ten naozaj najsilnejší zážitok, ktorý sa nám navždy zachoval v pamäti. Prišli sme až tesne pred bránu tohto pekla a videli sme konečne barakya celý areál známeho tábora známy z filmov. S poľskou sprievodkyňou sme sa potom zastavovali po jednotlivých barakoch. Rozprávala nám ako sa tam žilo, čo ktorý barak predstavoval. Dozvedeli sme sa šokujúce informácie, a aj niektoré pikošky, ktoré sme ani netušili. Poobzerali sme si celý areál, a tiež sme sa nevyhli spaľovni alebo baraku, kde Mengele robil pokusy či pietnemu miestu s množstvom vencov. Zapálili sme sviečku a ponorení do svojich myšlienok sme sa pomaly vracali z tohto miesta. Zmrazení skutočnosťou a so silným emocionálnym zážitkom.
Autor: Natália Bosáková