Hodvábna cesta – od Kirgizska po Irán

Cesta pre každého, kto má rád históriu, poznanie, netušené prírodné krásy a každý deň nabitý zážitkami. Biškek s najväčšou sochou Lenina na svete, tajomné jazero Izzyl Kul, bohatá Almata s obrovskými zelenými parkami a ortodoxnými kostolmi, Buchara, bájny Samarkand, či stredoveký Merv, kde vznikli rozprávky Tisíc a jednej noci. Stáda divokých tiav, piesočné duny, zlaté sochy neobmedzeného vládcu Turkmenbašiho, posvätné miesta moslimov, ale aj kresťanov. Perzská architektúra, ktorou bol ohúrený Alexander Macedónsky, tajomné praktiky dervišov, milí ľudia, ktorí sa čudujú, prečo sa vo svete o nich tak zle rozpráva. Irán – tajomná krajina, uzavretá pred svetom. Hodvábnou cestou plnou UNESCO pamiatok Vás prevedie historik a dlhoročný sprievodca CK BUBO Martin Navrátil.

Ako by si charakterizoval krajiny Strednej Ázie? Čo majú spoločné a v čom sa líšia?

Kirgizsko, Kazachstan, Uzbekistan, Turkmenistan, Tadžikistan, Irán… málo navštevované krajiny, nabité pamiatkami, ktoré keby boli v iných kútoch sveta, tak čelia davom turistov. Pre mňa je Stredná Ázia jednoznačne miestom z kategórie MUST-SEE. „Každý“ videl Taj Mahal, Čínsky múr, Eiffelovku, ale keď uvidíte Samarkand, Bucharu či Merv, vryje sa vám ich krása do pamäte ešte viac. Neveríte, že? Spýtajte sa ľudí, čo tam boli. Všetky krajiny, okrem Kazachstanu, sú moslimské, ale Islam je tu  veľmi otvorený. Ešte viac než v Turecku. Spoločnú majú aj bohatú históriu. A odlišnosti? Možno len stav ciest v jednotlivých krajinách 🙂

Povedz 5 dôvodov, prečo sa oplatí vydať po stopách Hodvábnej cesty.

• História – cítite sa ako v knihe, kde každá stránka je jedným dňom s ďalšími historickými pamiatkami, o ktorých by ste si mysleli, že patria skôr do filmu či rozprávky.
• Turkménsko – málo známa krajina. Keď uvidíte Ašchabád, budete sa pýtať, prečo všetci chodia do Dubaja. Vedeli ste, že toto mesto má viac mramoru a zlata ako megalomanský Dubaj?
• Uzbekistan – legendárne mestá ako Samarkand a Buchara. Keď ich uvidel Alexander Macedónsky či Džingischán, vraj len neveriacky krútili hlavou nad toľkou krásou.
• Merv – mesto, kde vznikli rozprávky Tisíc a jednej noci a miesto, ktoré archeológovia považujú za svoju Atlantídu.
• Samotný región – čo pozitívne ste počuli o tejto časti sveta v médiách? Keď ho navštívite, už budete vedieť, že obavy máme častokrát len vo svojich hlavách.

Ty si Hodvábnu cestu prešiel celú však? Povieš nám o tom viac?

Hodvábna cesta sa možno ľahko plánuje v hlave, ale ťažšie na príslušných veľvyslanectvách, keď príde k vybavovaniu víz. Od nepamäti lákala všetkých dobrodruhov a obchodníkov, ktorí od nej čakali závratné zbohatnutie. Cesta, ktorá je opradená legendami o skrytých pokladoch, stratených karavánach, blúdiacich obchodníkoch… kde mala začiatok a kde koniec? Európan mohol vyraziť z dnešného Talianska, konkrétne z Benátok, ako to urobil Marco Polo a plaviť sa loďou smerom do Palestíny alebo Konštantínopolu (dnešný Istanbul). Tam prichádzajúcich privítala zmes umenia celého vtedajšieho známeho sveta – rímska, islamská a byzantská kultúra. Každého návštevníka prekvapilo obrovské mesto s viac ako 250 tisíc obyvateľmi. Na porovnanie, vtedajšie európske mestá mali maximálne 25 tisíc obyvateľov – Paríž 15 tisíc, Bratislava 4 tisíc. Od Konštantínopolu sa ďalej postupovalo smerom na Čierne more do arménskych hôr, kde je kresťanstvo najdlhšie fungujúcim štátnym náboženstvom a kde sa nachádza najstaršia kresťanská komunita na svete. Z arménskych hlbokých údolí ďalej do súčasného Azerbajdžanu a odtiaľ do Iránu. V Teheráne sa stretávali dve hlavné cesty, ktoré ďalej spoločne viedli do konečnej stanice Sian v Číne.

Tá druhá cesta, na ktorú sa napájali mnohé menšie, smerovala z Palestíny cez Damašk, Aleppu, Bagdad až do Teheránu. Karavány si tu dopriali niekoľkodňový až niekoľkomesačný oddych. Z Teheránu ďalej postupovali na Turkmenistan do mesta Merv, do Buchary a Samarkandu v Uzbekistane a Biškeku v dnešnom Kirgizsku. Nasledovala asi najťažšia previerka karaván – púšť Taklamakan, ktorá je zároveň aj druhou najväčšou piesočnou púšťou na svete a jedným z najodľahlejších miest Zeme. Marcovi Polovi to trvalo 3 roky, mne 7 rokov 🙂

Ako je to s gurmánskymi zážitkami? Čo ti v ktorej krajine najviac chutí?

Mojim favoritom je jednoznačne Plov, ktorý môže pripomínať rizoto. Základom je ryža s hrozienkami a mrkvou pripravená na sladko. Na vrchu je baranie mäso a celé sa to pečie pár hodín. Plov môžem jesť aj počas celých zájazdov a nezunuje sa mi. Alebo šašlík. Mäso „na paličke“, ktoré by sa malo pripraviť nad uhlím a k tomu čerstvý domáci chlieb. Stredoázijská kuchyňa je jednoznačne zameraná na mäso a mnoho ľudí jeho kvalitu prirovnáva k prvotriednym argentínskym steakom.

Komu by si zájazd do Strednej Ázie odporučil a prečo?

Každému, kto má rád zážitky, pre ktoré treba niečo spraviť. Je to cesta pre všetkých, ktorí milujú históriu, poznanie, netušené prírodné krásy a každý deň nabitý zážitkami.

Na aký zážitok zo svojich stredoázijských ciest nikdy nezabudneš?

Mal som ísť do Kazachstanu. Ten, kto tam bol, vie veľmi dobre, že získať kazašské víza vyžaduje priam nadľudské úsilie. Ale dostal som ich a podľa veľvyslancových slov LEN s maličkou chybičkou. Víza mi mali platiť na druhý kalendárny deň po pristátí, ktorého čas bol tesne pred polnocou. Sľúbil mi s rukou na srdci, že zavolá na letisko a informuje o tom miestnu políciu. Neviem, koho informoval, ale policajti na mieste nič netušili a mňa poslali v putách naspäť do lietadla. V tej chvíli som mal za sebou pekne dlhú cestu z Pekingu do Istanbulu a z Istanbulu do Almaty. A teraz som mal letieť opäť do Istanbulu. Márna bola moja snaha vysvetliť, že keď ma na letisku nechajú ešte 40 minút, bude polnoc, moje víza začnú platiť a môžem vstúpiť do tejto bohom zabudnutej stepnej krajiny, ktorú tak preslávil Borat. Tak som letel späť do Istanbulu. Aby toho nebolo málo, po pristátí sa z mikrofónu ozvala výzva, aby pán Martin Navrátil zostal na palube lietadla. Za chvíľu si ma vyzdvihla turecká polícia, s ktorou som asistovane vystúpil z lietadla, kde ešte stáli ostatní cestujúci a krútili nad mojim osudom hlavou. Turecký colník si ma odviedol do kancelárie a, ako to býva v amerických filmoch, dal mi na stôl cigaretku, kávu a mal som vyrozprávať svoj príbeh. Pustil ma po 10 minútach a moje kroky viedli opäť na prepážku leteckej spoločnosti, aby som si kúpil tu istú letenku do jamy levovej.

Martin Navrátil je, okrem majiteľa Ľuboša Fellnera, najscestovanejším sprievodcom cestovnej kancelárie BUBO. Navštívené krajiny už prestal počítať (aspoň to tvrdí). Keď nesprevádza klientov na piatich kontinentoch, cestuje sám. Vyštudovaný historik, ktorý vás bude baviť príbehmi, ktoré nenájdete v nijakej historickej knižke. Doma jednoducho neobsedí, hoci by mohol. Priletí domov zo Severnej Kórey a do odletu do Patagónie má dva týždne voľno. Čo urobí? Odletí si pozrieť gorily do Rwandy. Tvrdí o sebe, že miluje Čínu, no nadchýna ho aj New York alebo žraloky južnej Afriky.