Viete si predstaviť, že by ste vymenili svoje auto za bicykel? Prepravovať sa na bicykli do práce, do obchodu, na výlet, kamkoľvek. Karol Voltemár tento životný štýl zobral naozaj vážne, povedal si, že má dosť bicyklovania „okolo domu“ a vybral sa na dlhšiu cestu. O dosť dlhšiu – strihol si to rovno okolo sveta.
Keď sa povie: Žiť svoj sen
Odvážny Slovák si plní svoj sen o ceste okolo sveta na bicykli. Na ceste je už viac ako 26 mesiacov a za ten čas navštívil štyri svetové kontinenty. Priemer Zeme po rovníku je 40 075 km, Karol má na konte už viac ako 43 tisíc km. Svojou cestou dokazuje každému skeptikovi, že šťastie nie je výsledný stav, ale životný status. Šťastie je žiť si svoj sen a každodenne prekonávať samého seba. V zime, daždi, vetre, spaľujúcich horúčavách, na púšti, v prérii, v pralese, jeho domov je všade. Byť na ceste okolo sveta, znamená stať sa na istý čas bezdomovcom.
Prvý rok na ceste
Putovanie Iránom prinieslo Karolovi a jeho „parťákovi“ Helmutovi, s ktorým išiel kus cesty, i krušné chvíle. Najmä po zrážke s traktorom, po ktorej sa Karol dostal do iránskej nemocnice, na políciu a na súd.
„Na nohu som nemohol vôbec stúpiť. Do nemocnice ma odviezla stará sanitka. Rozmýšľal som, čo ďalej. Helmut vyzeral, že je v ešte väčšom šoku než ja. Keď videl, ako to na mňa letí, myslel si, že je už po mne. Nakoniec sa rozhodnutie pokračovať s jednou nohou na bicykli až do Taškentu časom javí ako najlepšie, aj keď to nebolo ľahké. Miesto Persepolisu a iných historických miest to bol boj s miestnou byrokraciou,“ píše Karol o svojich pocitoch v knihe z prvého roka cesty.
Bezpečné krajiny a turistické miesta ho nelákajú. Karol na svojej ceste rád zabočí mimo hlavnej trasy, kde vidí naozajstný život ľudí a ich problémy. Po Indii a Srí Lanke zavítal na Nový Zéland a do Austrálie. Musel si so sebou nosiť zásoby vody, ktoré mal na chrbte. Nehostinná a vyprahnutá krajina „Červenej Zeme“ je plná nebezpečných zvierat a teplota bola neznesiteľná. Jeho heslo bolo „Vždy môže byť aj horšie.“ Napriek všetkým prekážkam sa mu podarilo prejsť celým Austrálskym kontinentom bez ujmy. Najviac sa sťažoval na samotu, ktorú zažil na dlhých a vyľudnených austrálskych prériách.
So svojimi zážitkami sa podelil aj prostredníctvom foto knihy z prvého roka cesty. Začal ju pripravovať práve v Austrálii a dokončil v Nepále. Môžete ju získať na https://www.startovac.cz/projekty/cesta-okolo-sveta-na-bicykli/ a zároveň podporiť projekt a ďalšie pripravované publikácie.
Druhý rok na ceste
Karol odštartoval svoj druhý rok cesty v krajine pod najvyššími horami sveta. Nepál je podľa neho krajina jedinečná svojou prírodou, ale chudoba a zaostalosť ľudí sa prejavuje v každodennom živote. Výpadky elektriny, pouliční biznismani a kolabujúca doprava sú tu bežným javom. Bicykloval v 40 stupňových horúčavách a sklamaný bol aj z rodiska Budhu – mestečka Lumbini, ktoré bolo obsypané odpadkami.
Cesta okolo sveta ďalej pokračovala v Číne. „V Číne je blonďák s modrými očami rarita, každý si vás chce odfotiť. Najväčší problém je dohovoriť sa, anglicky nevie takmer nikto. V každej provincii sa človek musí zorientovať, pretože je to všade iné.“ Problém mu robila i polícia, ktorá ho niekoľkokrát jednoducho otočila, pretože sa tam pravdepodobne nachádzalo niečo, čo nebolo vhodné pre oči cudzinca.
Komunistický Vietnam ho privítal dažďom a vysokými kopcami na severe krajiny, vďaka čomu si ho dostatočne neužil. Bojoval o jedlo, pretože v malých dedinkách roztrúsených po krajine sa dá len málokedy natrafiť na kvalitné jedlo, ktoré cyklista na ceste potrebuje ako soľ. Jedol väčšinou polievky a zeleninu. Odolal pečeným potkanom i živým červom. Nasledovalo Thajsko, Kambodža a Malajzia. Najviac ho očarila Sumatra, opačný pocit mal na Jáve, kde sa bál o svoj život. Preľudnenie a nebezpečná doprava spolu s neznesiteľným smogom ho prinútili sadnúť na vlak. V Ázii strávil viac ako rok svojho života.
A čo financie?
Mnohí sa ho pýtajú, kde berie financie na svoju cestu. Karol sa na svoju cestu pripravoval finančne, fyzicky i psychicky niekoľko rokov. Svojou cestou chce inšpirovať ľudí, aby sa nebáli urobiť niečo, čo sa prieči spoločenským konvenciám. Chce inšpirovať k cestovaniu alternatívnym spôsobom a pozdvihnúť cyklistiku ako bežný spôsob prepravy, podobne ako je to v Dánsku či Holandsku.
Tretí rok na cestách
Karol momentálne brázdi cesty Spojených štátov. Spí v stane alebo u cudzích ľudí z komunity cyklistov či v hosteloch. V Kanade si pri kempovaní musel jedlo zavesiť na strom, aby mu ho nezožrali medvede. V tretom roku nasadil vražedné tempo naprieč Amerikou a plánuje dôjsť do Argentíny. Na svojom konte má už neuveriteľných 43 000 km a toto číslo stále stúpa.
Karol prešiel 37 krajín počas 26 mesiacov. Nastúpal 280-tisíc výškových metrov a počas cesty zničil 9 kolies, 14 reťazí a prakticky celú výbavu. Celý svoj život si nesie v 6 taškách. Koniec cesty je, za predpokladu, že sa nič neprihodí, plánovaný na november 2016.
