Viete, ako v stredoveku trestali opilcov alebo klebetné ženy? Slúžili na to tzv. stĺpy hanby nazývané tiež praniere.
Tieto unikátne stavby sa vyskytovali v mnohých slovenských mestách a mestečkách. Najčastejšie mali podobu stĺpa alebo klietky a umiestnené boli na miestach, kadiaľ chodilo veľa ľudí – na námestiach a pri kostoloch. Boli k nim priväzovaní zlodeji, výtržníci a cudzoložnice, ale napríklad aj rozhádaní susedia, klebetné ženy alebo opilci. Previnilca pripútali na dlhý čas na pranier a vystavili ho tak verejnému posmechu, v hošom prípade bičovaniu alebo kameňovaniu.
Pranier v Stupave
Stupavský pranier pochádza z r. 1766 a bol postavený na želanie uhorského miestodržiteľa Alberta Sasko-Tešínskeho a jeho manželky Kristíny, dcéry Márie-Terézie. Dôvodom bol vraj nápadne vysoký počet nemanželských detí v Stupave, o čom svedčia aj záznamy v cirkevných matrikách. Pranier slúžil ako výstraha pre nevydaté matky, na pranieri však trestali aj zlodejov a výtržníkov.
Pranier v Topoľčiankach
Pranier v Topoľčiankach pochádza z roku 1590 a bol postavený za pôsobenia tekovského župana Jána Topoľčianskeho, ktorý prísne trestal neposlušnosť poddaných. Odsúdený bol reťazami a železnou obručou okolo krku pripútaný k stĺpu hanby na dobu, ktorú určili vtedajší páni. Nebrali ohľad na horúce slnko, ani na tuhé mrazy, dážď alebo sneh. Odsúdený tak trpel nielen hanbou, ale aj bolesťou, ktorú pociťoval na pranieri. Tých, ktorí sa nechceli podvoliť ani na pranieri, zatváral župan do mučiarne. Kópia pôvodného praniera má dôstojné miesto v strede obce ako spomienka na dávnu minulosť.
Pranier v Senci
Pranier v Senci patrí medzi najstaršie historicky zdokumentované stĺpy hanby na Slovensku. Na námestí ho dal postaviť v roku 1552 zemepán Andrej Batori. Podľa historických dokumentov bol v roku 1609 na pranieri vystavený aj istý čarodejník, ktorý zaklial v Senci úrodu cibule.
Pranier v Bernolákove
Tento stĺp hanby bol postavený pravdepodobne v 17. storočí a v súčasnosti sa nachádza v ohradenom priestore blízko rímskokatolíckeho kostola. Je to jednoduchý hladký kamenný stĺp vysoký asi 2,5 m s hlavicou a otvorom pre reťaz. Najčastejšie k nemu priväzovali zlodejov, opilcov a výtržníkov. Zaujímavosťou je, že okrem spomenutých prečinov k stĺpu hanby priväzovali aj klebetné ženy a ženy podozrivé z čarovania.
Pranier vo Veľkých Levároch
Mestský pranier zo začiatku 18. storočia stojí na malej vyvýšenine pred kostolom. Barokový štvorhranný kamenný stĺp má výšku 3,7 m a previnilca k nemu priväzovali reťazami alebo pripútali železnými obručami. Preto sú na dvoch stranách na stĺpe vsadené železné okovy.
Piešťanský stĺp hanby
Piešťanský pieskovcový stĺp hanby vyhotovili okolo roku 1830. Čelnú stranu praniera zdobí nápis : Newolám žádneho, prímam každého. Previnilcov pripútali k stĺpu za nohy a okolo pása im nasadili železné obruče.
Pranier v Sučanoch
Je jednou z najstarších pamiatok mesta. Stojí na námestí pred evanjelickým kostolom, pochádza z 19. storočia a bol postavený na mieste pôvodného dreveného praniera. Slúžil na potrestanie previnilcov, ktorých podľa zvykov pripútali k pranieru a vystavili na verejné odsúdenie.
Klietka hanby v Levoči
Stredoveký kovový pranier zo 16. storočia je jednou z najväčších atrakcií tohto slovenského mestečka. Je zdobený kovanými srdcami a ľaliami – symbolmi nevinnosti a lásky. Slúžil na trestanie žien, ktoré sa po zažatí lámp objavili v uliciach bez sprievodu muža. Pobyt v klietke trval obyčajne 24 hodín. Zaujímavosťou je, že prvou takto potrestanou ženou bola richtárova dcéra, ktorá porušila zákaz vychádzania. 
Autor: Mária Lazárová
Slovenská spisovateľka a blogerka. Autorka románu Nauč ma povedať zbohom a rozprávkových kníh O medvedíkovi bez mena a Ema a ružová veľryba
Jedna odpoveď