Duna 45 – Môžete po nej liezť, pozorovať východ slnka, ale absolútnym zážitkom, ktorý rozhodne odporúčam, je vrhnúť sa zo 170 metrov vysokej pieskovej hory po hlave a kotúľať sa dole. Je to nezabudnuteľné a minimálne dva dni potom vyberáte piesok, ktorý sa vám počas „jazdy dunou“ dostane všade, úplne všade.
Pieskové duny púšte Namib vznikali milióny rokov. Piesok, neustále splavovaný riekou Oranje, bol Bengálskym prúdom zanášaný pozdĺž juhozápadného pobrežia Afriky. Vlnobitie vytláčalo piesok na breh, čím vznikali pobrežné duny. Vietor potom odnášal piesok do vnútrozemia, kde sa postupne usadzoval. Proces transportu a usadzovania piesku pokračuje i naďalej. Na náveternej strane vynáša vietor zrnká piesku až po hrebene dún, za ktorými padajú v závetrí voľne nadol.
Púšť Namib sa tiahne v dĺžke vyše 2 000 km a šírke od 80 do 160 km od severu kapskej oblasti až po Angolu. Časť jej územia tvorí unikátny národný park Namib-Naukluft. I keď je v poradí len štvrtým najväčším národným parkom na svete, je bezpochyby tým úplne najneobvyklejším. Namíbijská púšť je preslávená nesmierne fotogenickými pieskovými dunami, sústredenými hlavne v oblasti Sossusvlei.
Púštna oblasť Sossusvlei je jedným z najobľúbenejších výletných miest Namíbie. Pre ľahšiu orientáciu sú duny v oblasti očíslované. Čísla majú predovšetkým kvôli bezpečnosti turistov. Tí mohli predtým vystúpiť na ktorúkoľvek z nich, častokrát však zablúdili a bolo potrebné organizovať nákladné pátracie akcie. V súčasnosti je výstup bežne možný len na legendárnu „štyridsaťpäťku“. Svoje meno si duna vyslúžila tým, že stojí na štyridsiatom piatom kilometri cesty z oázy Sesriem do údolia Sossusvlei.
Údolie Sossusvlei je od oázy Sesriem vzdialené asi 60 kilometrov. Je obklopené veľkými pieskovými dunami, ktoré sa rozprestierajú po celom obzore a hrajú všetkými odtieňmi žltej a červenej farby. Týčia sa miestami až do výšky 300 metrov a patria k najväčším na svete. V údolí Sossusvlei končí svoju cestu rieka Tsauchab, ktorá vďaka impozantným pieskovým dunám nikdy nedosiahne oceán. Vytvorila údolie s vrstvou nepriepustnej ílovitej hliny, ktoré sa v období dažďov (raz za 5 až 10 rokov) naplní vodou a na krátky čas tu zostane tyrkysovo-modré jazero.
Kedysi rieka Tsauchab pokračovala až do údolia Deadvlei. Nánosmi ílovitej hliny však zmenila svoj smer a teraz končí v Sossusvlei. Agáty v Deadvlei v dôsledku nedostatku vlahy odumreli (odtiaľ názov „Mŕtve údolie“) a uschnuté sú už 900 rokov. Nerozložili sa, lebo je tu veľmi suché prostredie. O pár tisíc rokov zrejme čaká podobný osud aj údolie Sossusvlei.
Do údolia Deadvlei sa dá dostať len po vlastných (asi 1 km od údolia Sossusvlei). Návšteva sa jednoznačne vyplatí, lebo kto raz videl Deadvlei, ten už zo Sossusvlei taký nadšený nie je!
Autor textu: Jaroslav Ferianc (www.offroadtours.sk)
Autor fotografií: Julo Nagy
