Zájazd autobusom do talianskeho letoviska Marotta a nezabudnuteľný výlet do Ríma
Prvý ročník vysokej školy, nový kolektív, skúšky spravené v predtermínoch a rozhodnutie partie v jeden v štvrtok poobede, že by sme mohli pozrieť ponuku last-minute dovoleniek a ísť k moru. Rozpočet obmedzený na ťažko zarobené peniaze z vykladania tovaru v nemenovanom modro-žltom švédskom obchode s nábytkom, 3-krát do týždňa od 5.00 do 9.30 zúžili výber na pár destinácií. Bez veľkého otáľania sme si vybrali zájazd autobusom do talianskeho letoviska Marotta asi 50 km pod Rimini. Last minute od soboty do soboty s polpenziou za neskutočných 5500 SK. Piatok sme si išli rýchlo nakúpiť, cez ICQ a MSN sme sa dohodli, kto berie karty, kto volejbalovú loptu, a že si zbalíme všetci aj kolieskové korčule. Výlet sme začali pozitívne, „priateľov“ sme si spravili najmä medzi staršou posádkou, ktorá nás vďaka hlasnejším rozhovorom a vtipným poznámkam, chcela vysadiť už za rakúskymi hranicami.
Napriek tomu, že v hoteli, ktorý sme si vybrali, to vyzeralo ako v internátnej ubytovni, strava pripomínala školskú jedáleň (varili slovenskí kuchári), a dolu pod balkónmi sa prechádzalo zopár švábikov, bola to jedna z tých dovoleniek, na ktorú mám najviac spomienok. Každé ráno sme boli medzi prvými na pláži, hádzanie do vĺn a plávanie na nafukovačkách sme striedali s obliehaním volejbalového ihriska. Po večeroch korčuľovanie na promenáde, skákanie na trampolíne v blízkom zábavnom parku, výlet na mrazenú sladkú drť, alebo karty na izbe. Priemerne sme spali asi tak 4 hodiny denne, keďže väčšinu nocí sme prekvákali o vyslovene filozofických otázkach.
Vrcholom zájazdu však bol fakultatívny výlet do Ríma, na ktorý sme vyrazili asi o 6 h. ráno. Autobusár pri stúpaní na diaľnici tak šikovne radil rýchlosti, že sme na okamih išli asi 20km/h. Mesto bolo nádherné. Majestátne koloseum, zaujímavý strop s otvorom v Pantheone (Oculus), vyslovené želania a mince vhodené do fontány Di Trevi. Krásny hrad St. Angela a nádherné námestie a stavby vo Vatikáne, kde sme si museli spustiť krátke nohavice čo najnižšie, baby zahaliť ramená, aby sme sa dostali do Baziliky sv. Petra. Všetky tieto pamiatky sa mi o niekoľko rokov neskôr vynárali v pamäti pri čítaní Dana Browna (Da Vinciho Kód, Anjeli a démoni), či sledovaní filmov. Dodnes neverím, že sme to všetko postíhali za jeden deň. Veľkú zásluhu na tom mala aj naša delegátka, ktorú sme poobede prehlasovali, že nechceme šliapať 2 km ku Koloseu pešo, ale chceme ísť radšej metrom, pričom sme vynechali návštevu jedného alebo dvoch bodov na jej zozname. Darovala nám mierne nenávistný pohľad, ktorý bol ešte intenzívnejší, keď sme asi o pol štvrtej ráno dorazili z toho výletu na hotel a bez váhania sa rovno z autobusu vybrali hrať beach volejbal na pláž.
Množstvo zážitkov a športových aktivít zapríčinilo, že som po návrate domov dosiahol osobný rekord v spánku – 15 hodín. Táto dovolenka ma však presvedčila, že cestovanie je nielen o tom, do akej destinácie idete, aký luxusný hotel si vyberiete, a či máte bohaté švédske stoly, ale najdôležitejšie je to, s kým cestujete. V dnešnej uponáhlanej dobe zabúdame, aké je dôležité tráviť čas s našimi najbližšími. Ak momentálne nemáte peniaze na to, aby ste zobrali partnera/ku, rodinu alebo priateľov na dovolenku, vytlačte si aspoň fotky zo starších dovoleniek a pri vínku si fotoalbumy spolu prelistujte, uvidíte koľko krásnych okamihov vám to pripomenie.
Ak sa chcete dozvedieť viac o Taliansku, prečítajte si aj tieto zaujímavosti
Jedna odpoveď